Adhikarana 5 (6-7) · Śloka 7
tacchrutvā vākyaṁ kāṅkāyanō bāhlīkabhiṣaguvāca- ēvamētadyathā bhagavānāha, ētānyēva vātaprakōpaṇāni bhavanti; atō viparītāni vātasya praśamanāni bhavanti, prakōpaṇaviparyayō hi dhātūnāṁ praśamakāraṇamiti||6||
tacchrutvā vākyaṁ baḍiśō dhāmārgava uvāca- ēvamētadyathā bhagavānāha, ētānyēva vātaprakōpapraśamanāni bhavanti|
yathā hyēnamasaṅghātamanavasthitamanāsādya prakōpaṇapraśamanāni prakōpayanti praśamayanti vā, tathā'nuvyākhyāsyāmaḥ- vātaprakōpaṇāni khalu rūkṣalaghuśītadāruṇakharaviśadaśuṣirakarāṇi śarīrāṇāṁ, tathāvidhēṣu śarīrēṣu vāyurāśrayaṁ gatvā''pyāyamānaḥ prakōpamāpadyatē; vātapraśamanāni punaḥsnigdhagurūṣṇaślakṣṇamr̥dupicchilaghanakarāṇi śarīrāṇāṁ, tathāvidhēṣu śarīrēṣu vāyurasajyamānaścaran praśāntimāpadyatē||7||
View original
तच्छ्रुत्वा वाक्यं काङ्कायनो बाह्लीकभिषगुवाच- एवमेतद्यथा भगवानाह, एतान्येव वातप्रकोपणानि भवन्ति; अतो विपरीतानि वातस्य प्रशमनानि भवन्ति, प्रकोपणविपर्ययो हि धातूनां प्रशमकारणमिति||६||
तच्छ्रुत्वा वाक्यं बडिशो धामार्गव उवाच- एवमेतद्यथा भगवानाह, एतान्येव वातप्रकोपप्रशमनानि भवन्ति|
यथा ह्येनमसङ्घातमनवस्थितमनासाद्य प्रकोपणप्रशमनानि प्रकोपयन्ति प्रशमयन्ति वा, तथाऽनुव्याख्यास्यामः- वातप्रकोपणानि खलु रूक्षलघुशीतदारुणखरविशदशुषिरकराणि शरीराणां, तथाविधेषु शरीरेषु वायुराश्रयं गत्वाऽऽप्यायमानः प्रकोपमापद्यते; वातप्रशमनानि पुनःस्निग्धगुरूष्णश्लक्ष्णमृदुपिच्छिलघनकराणि शरीराणां, तथाविधेषु शरीरेषु वायुरसज्यमानश्चरन् प्रशान्तिमापद्यते||७||
śarīrāṇāmiti śarīrāvayavānām| śuṣirakarāṇi randhrakarāṇi| āśrayamiti samānaguṇasthānam| āpyāyamānaḥ cīyamānaḥ| dāruṇaviparītō mr̥duḥ, śuṣiraviparītō ghanaḥ| asajyamānaḥ anavatiṣṭhamānaḥ, kṣīyamāṇāvayava iti yāvat| ētēnaitaduktaṁ bhavati- yadyapi vāyunā vātakāraṇānāṁ vātaśamanānāṁ vā tathā sambandhō nāsti, tathā'pi śarīrasambaddhaistairvātasya śarīracāriṇaḥ sambandhō bhavati, tataśca vātasya samānaguṇayōgādvr̥ddhirviparītaguṇayōgācca hrāsa upapanna ēvēti||6-7||
Adhikarana 6 (8) · Śloka 8
tacchrutvā baḍiśavacanamavitathamr̥ṣigaṇairanumatamuvāca vāryōvidō rājarṣiḥ- ēvamētat sarvamanapavādaṁ yathā bhagavānāha|
yāni tu khalu vāyōḥ kupitākupitasya śarīrāśarīracarasya śarīrēṣu carataḥ karmāṇi bahiḥśarīrēbhyō vā bhavanti, tēṣāmavayavān pratyakṣānumānōpadēśaiḥ sādhayitvā namaskr̥tya vāyavē yathāśakti pravakṣyāmaḥ- vāyustantrayantradharaḥ, prāṇōdānasamānavyānāpānātmā, pravartakaścēṣṭānāmuccāvacānāṁ, niyantā praṇētā ca manasaḥ, sarvēndriyāṇāmudyōjakaḥ, sarvēndriyārthānāmabhivōḍhā, sarvaśarīradhātuvyūhakaraḥ, sandhānakaraḥ śarīrasya, pravartakō vācaḥ, prakr̥tiḥ sparśaśabdayōḥ, śrōtrasparśanayōrmūlaṁ, harṣōtsāhayōryōniḥ, samīraṇō'gnēḥ, dōṣasaṁśōṣaṇaḥ , kṣēptā bahirmalānāṁ, sthūlāṇusrōtasāṁ bhēttā, kartāgarbhākr̥tīnām, āyuṣō'nuvr̥ttipratyayabhūtō bhavatyakupitaḥ|
kupitastu khalu śarīrē śarīraṁ nānāvidhairvikārairupatapati balavarṇasukhāyuṣāmupaghātāya , manō vyāharṣayati , sarvēndriyāṇyupahanti, vinihanti garbhān vikr̥timāpādayatyatikālaṁ vā dhārayati, bhayaśōkamōhadainyātipralāpāñjanayati, prāṇāṁścōparuṇaddhi|
prakr̥tibhūtasya khalvasya lōkē carataḥ karmāṇīmāni bhavanti; tadyathā- dharaṇīdhāraṇaṁ, jvalanōjjvālanam, ādityacandranakṣatragrahagaṇānāṁ santānagatividhānaṁ, sr̥ṣṭiśca mēghānām, apāṁ visargaḥ, pravartanaṁ srōtasāṁ, puṣpaphalānāṁ cābhinirvartanam, udbhēdanaṁ caudbhidānām, r̥tūnāṁ pravibhāgaḥ, vibhāgō dhātūnāṁ, dhātumānasaṁsthānavyaktiḥ, bījābhisaṁskāraḥ, śasyābhivardhanamaviklēdōpaśōṣaṇē , avaikārikavikāraścēti|
prakupitasya khalvasya lōkēṣu carataḥ karmāṇīmāni bhavanti; tadyathā- śikhariśikharāvamathanam, unmathanamanōkahānām, utpīḍanaṁ sāgarāṇām, udvartanaṁ sarasāṁ, pratisaraṇamāpagānām, ākampanaṁ ca bhūmēḥ, ādhamanamambudānāṁ , nīhāranirhrādapāṁśusikatāmatsyabhēkōragakṣārarudhirāśmāśanivisargaḥ, vyāpādanaṁ ca ṣaṇṇāmr̥tūnāṁ, śasyānāmasaṅghātaḥ, bhūtānāṁ cōpasargaḥ, bhāvānāṁ cābhāvakaraṇaṁ, caturyugāntakarāṇāṁ mēghasūryānalānilānāṁ visargaḥ; sa hi bhagavān prabhavaścāvyayaśca, bhūtānāṁ bhāvābhāvakaraḥ, sukhāsukhayōrvidhātā, mr̥tyuḥ, yamaḥ, niyantā, prajāpatiḥ, aditiḥ, viśvakarmā, viśvarūpaḥ, sarvagaḥ, sarvatantrāṇāṁ vidhātā, bhāvānāmaṇuḥ, vibhuḥ, viṣṇuḥ, krāntā lōkānāṁ, vāyurēva bhagavāniti||8||
View original
तच्छ्रुत्वा बडिशवचनमवितथमृषिगणैरनुमतमुवाच वार्योविदो राजर्षिः- एवमेतत् सर्वमनपवादं यथा भगवानाह|
यानि तु खलु वायोः कुपिताकुपितस्य शरीराशरीरचरस्य शरीरेषु चरतः कर्माणि बहिःशरीरेभ्यो वा भवन्ति, तेषामवयवान् प्रत्यक्षानुमानोपदेशैः साधयित्वा नमस्कृत्य वायवे यथाशक्ति प्रवक्ष्यामः- वायुस्तन्त्रयन्त्रधरः, प्राणोदानसमानव्यानापानात्मा, प्रवर्तकश्चेष्टानामुच्चावचानां, नियन्ता प्रणेता च मनसः, सर्वेन्द्रियाणामुद्योजकः, सर्वेन्द्रियार्थानामभिवोढा, सर्वशरीरधातुव्यूहकरः, सन्धानकरः शरीरस्य, प्रवर्तको वाचः, प्रकृतिः स्पर्शशब्दयोः, श्रोत्रस्पर्शनयोर्मूलं, हर्षोत्साहयोर्योनिः, समीरणोऽग्नेः, दोषसंशोषणः , क्षेप्ता बहिर्मलानां, स्थूलाणुस्रोतसां भेत्ता, कर्तागर्भाकृतीनाम्, आयुषोऽनुवृत्तिप्रत्ययभूतो भवत्यकुपितः|
कुपितस्तु खलु शरीरे शरीरं नानाविधैर्विकारैरुपतपति बलवर्णसुखायुषामुपघाताय , मनो व्याहर्षयति , सर्वेन्द्रियाण्युपहन्ति, विनिहन्ति गर्भान् विकृतिमापादयत्यतिकालं वा धारयति, भयशोकमोहदैन्यातिप्रलापाञ्जनयति, प्राणांश्चोपरुणद्धि|
प्रकृतिभूतस्य खल्वस्य लोके चरतः कर्माणीमानि भवन्ति; तद्यथा- धरणीधारणं, ज्वलनोज्ज्वालनम्, आदित्यचन्द्रनक्षत्रग्रहगणानां सन्तानगतिविधानं, सृष्टिश्च मेघानाम्, अपां विसर्गः, प्रवर्तनं स्रोतसां, पुष्पफलानां चाभिनिर्वर्तनम्, उद्भेदनं चौद्भिदानाम्, ऋतूनां प्रविभागः, विभागो धातूनां, धातुमानसंस्थानव्यक्तिः, बीजाभिसंस्कारः, शस्याभिवर्धनमविक्लेदोपशोषणे , अवैकारिकविकारश्चेति|
प्रकुपितस्य खल्वस्य लोकेषु चरतः कर्माणीमानि भवन्ति; तद्यथा- शिखरिशिखरावमथनम्, उन्मथनमनोकहानाम्, उत्पीडनं सागराणाम्, उद्वर्तनं सरसां, प्रतिसरणमापगानाम्, आकम्पनं च भूमेः, आधमनमम्बुदानां , नीहारनिर्ह्रादपांशुसिकतामत्स्यभेकोरगक्षाररुधिराश्माशनिविसर्गः, व्यापादनं च षण्णामृतूनां, शस्यानामसङ्घातः, भूतानां चोपसर्गः, भावानां चाभावकरणं, चतुर्युगान्तकराणां मेघसूर्यानलानिलानां विसर्गः; स हि भगवान् प्रभवश्चाव्ययश्च, भूतानां भावाभावकरः, सुखासुखयोर्विधाता, मृत्युः, यमः, नियन्ता, प्रजापतिः, अदितिः, विश्वकर्मा, विश्वरूपः, सर्वगः, सर्वतन्त्राणां विधाता, भावानामणुः, विभुः, विष्णुः, क्रान्ता लोकानां, वायुरेव भगवानिति||८||
śarīrāśarīracarasyēti vātasvarūpakathanaṁ, tēna śarīrēṣu carata iti bahiḥ śarīrēbhyō vēti ca punaruktaṁ na bhavati| atrāvayavāniti vadan kārtsnyābhidhānamaśakyaṁ bahuprapañcatvāditi darśayati| sādhayitvā pratipādya| vātakarmasu pratyakṣāṇi vacanādīni, manaḥprēraṇādyanumēyaṁ, garbhākr̥tikaraṇādyāgamagamyam| tantraṁ śarīraṁ, yaduktaṁ- “tantrayantrēṣu bhinnēṣu tamō'ntyaṁ pravivikṣatām” (iṁ. a.12) iti, tadēva yantraṁ; yadi vā, tantrasya yantraṁ sandhayaḥ| prāṇādyātmā prāṇādisvarūpaḥ| cēṣṭāviśēṣaṇam- uccāvacānāṁ, vividhānāmityarthaḥ, kiṁvā śubhāśubhānāmityarthaḥ| niyantā anīpsitē viṣayē pravartamānasya manasaḥ, praṇētā ca manasa ēvēpsitē'rthē| udyōjakaḥ prērakaḥ; kiṁvā ‘udyōgakāraka’ iti pāṭhaḥ, sō'pyabhinnārthaḥ| abhivōḍhēvābhivōḍhā sarvēndriyārthagrāhakatvēna; taccāsya vāyumayēna sparśanēndriyēṇa sarvēndriyāṇāṁ vyāpakatvāt pūrvādhyāyapratipāditēna nyāyēna bōddhavyam| vyūhakaraḥ saṅghātakarō racanākara iti yāvat | prakr̥tiḥ kāraṇaṁ, śabdakāraṇatvaṁ ca vāyōrnityamākāśānupravēśāt; uktaṁ hi khādīnyabhidhāya- “tēṣāmēkaguṇaḥ pūrvō guṇavr̥ddhiḥ parē parē” (śā. a.1) iti| tathā punaruktaṁ khādīnyabhidhāya “viṣṭaṁ hyaparaṁ parēṇa” (nyā.da. a.2. ā.1.sū.66) iti| śravaṇamūlatvaṁ vāyōḥ karṇaśaṣkulīracanāviśēṣē vyāpriyamāṇatvāt; mūlaṁ pradhānakāraṇam| utsāhaḥ kāryēṣūdyōgō manasaḥ| yōniḥ abhivyaktikāraṇam| dōṣasaṁśōṣaṇaḥ śarīraklēdasaṁśōṣaṇaḥ| bhēttā kartā; ētacca śarīrōtpattikālē| bhūta śabdaḥ svarūpavacanaḥ| upaghātāyēti chēdaḥ| garbhāniti vikr̥timāpādayatyatikālaṁ dhārayatītyanēna ca sambadhyatē| ādityādīnāṁ santānēnāvicchēdēna gatividhānaṁ santānagatividhānam| srōtasāmiti nadīnām| pravibhāgō vibhaktalakṣaṇam | dhātūnāmiti pr̥thivyādīnāṁ, dhātavaḥ kāryadravyāṇi prastarādīni; mānaṁ parimāṇaṁ, saṁsthānamākr̥tiḥ, tayōrvyaktirabhivyaktiḥ, tatra kāraṇamiti yāvat| bījasya śālyādēḥ, abhisaṁskārō'ṅkurajananaśaktiḥ| aviklēdaḥ pākakālādarvāgaviklinnatvam, upaśōṣaṇaṁ ca pākēna yavādīnāmārdrāṇāmēva, aviklēdōpaśōṣaṇē śasyānāmēva| avaikārikavikārēṇa sarvasminnēva jagati prakr̥tirūpē kāraṇatvaṁ brūtē| śikharī parvataḥ| anōkahō vr̥kṣaḥ| ūrdhvaṁ vartanamudvartanam| pratisaraṇaṁ pratīpagamanam| visarjanaṁ visargaḥ, sa ca pr̥thaṅnīhārādibhiḥ sambadhyatē; nīhāraḥ śiśirasamūhaḥ, nirhrādō mēghaṁ vinā garjitam, aśaniḥ vajrabhēdō'gniḥ| asaṅghātaḥ anutpādō'nupacayō vā| upasargaḥ marakādiprādurbhāvaḥ| mēghasūryētyādau visargaḥ sr̥ṣṭiḥ| vāyuriha dēvatārūpō'bhiprētaḥ, tēna tasya bhūtarūpacaturyugāntakarānilakaraṇamaviruddham; ēvaṁ yadanyadapyanupapadyamānaṁ vāyōstadapi dēvatārūpatvēnaiva samādhēyam| samprati sāmānyēna punaḥ kupitākupitasya vāyōḥ svarūpamucyatē- sa hi bhagavānityādi| prabhavaḥ kāraṇam| avyayaḥ akṣayaḥ| bhūtānāmityuttarēṇa sambadhyatē| mr̥tyuyamādibhēdāścāgamē jñēyāḥ| sarvatantrāṇāṁ sarvakarmaṇāṁ; tantraśabdaḥ karmavacanō'pyasti, yaduktaṁ- “bastistantrāṇāṁ” (sū. a.25); karmaṇāmityarthaḥ||8||