Adhikarana doShopakramaNIyAdhyAyaH (2) · Śloka 2
atastamēvōpakramaṁ darśayituṁ dōṣōpakramaṇīyamāriripsuridamāha - - - - athātō dōṣōpakramaṇīyamadhyāyaṁ vyākhyāsyāmaḥ|
iti ha smāhurātrēyādayō maharṣayaḥ|
(gadyasūtrē|2|
View original
अतस्तमेवोपक्रमं दर्शयितुं दोषोपक्रमणीयमारिरिप्सुरिदमाह - - - - अथातो दोषोपक्रमणीयमध्यायं व्याख्यास्यामः|
इति ह स्माहुरात्रेयादयो महर्षयः|
(गद्यसूत्रे|२|
Adhikarana vAtasyopakramaH (1-3) · Śloka 3
sarvadōṣēbhyaśca pradhānō vāta iti tadupakramaṁ pūrvamāha - - - - vātasyōpakramaḥ snēhaḥ svēdaḥ saṁśōdhanaṁ mr̥du|
svādvamlalavaṇōṣṇāni bhōjyānyabhyaṅgamardanam||1||
vēṣṭanaṁ trāsanaṁ sēkō madyaṁ paiṣṭikagauḍikam|
snigdhōṣṇā bastayō bastiniyamaḥ sukhaśīlatā||2||
dīpanaiḥ pācanaiḥ siddhāḥ snēhāścānēkayōnayaḥ|
viśēṣānmēdyapiśitarasatailānuvāsanam||3||
View original
सर्वदोषेभ्यश्च प्रधानो वात इति तदुपक्रमं पूर्वमाह - - - - वातस्योपक्रमः स्नेहः स्वेदः संशोधनं मृदु|
स्वाद्वम्ललवणोष्णानि भोज्यान्यभ्यङ्गमर्दनम्||१||
वेष्टनं त्रासनं सेको मद्यं पैष्टिकगौडिकम्|
स्निग्धोष्णा बस्तयो बस्तिनियमः सुखशीलता||२||
दीपनैः पाचनैः सिद्धाः स्नेहाश्चानेकयोनयः|
विशेषान्मेद्यपिशितरसतैलानुवासनम्||३||
Adhikarana pittasyopakramaH (4-9) · Śloka 9
pittasyōpakramaṁ vakti - - - - pittasya sarpiṣaḥ pānaṁ svāduśītairvirēcanam|
svādutiktakaṣāyāṇi bhōjanānyauṣadhāni ca||4||
sugandhiśītahr̥dyānāṁ gandhānāmupasēvanam|
kaṇṭhēguṇānāṁ hārāṇāṁ maṇīnāmurasā dhr̥tiḥ||5||
karpūracandanōśīrairanulēpaḥ kṣaṇē kṣaṇē|
pradōṣaścandramāḥ saudhaṁ hāri gītaṁ himō'nilaḥ||6||
ayantraṇasukhaṁ mitraṁ putraḥ sandigdhamugdhavāk|
chandānuvartinō dārāḥ priyāḥ śīlavibhūṣitāḥ||7||
śītāmbudhārāgarbhāṇi gr̥hāṇyudyānadīrghikāḥ|
sutīrthavipulasvacchasalilāśayasaikatē||8||
sāmbhōjajalatīrāntē kāyamānē drumākulē|
saumyā bhāvāḥ payaḥ sarpirvirēkaśca viśēṣataḥ||9||
View original
पित्तस्योपक्रमं वक्ति - - - - पित्तस्य सर्पिषः पानं स्वादुशीतैर्विरेचनम्|
स्वादुतिक्तकषायाणि भोजनान्यौषधानि च||४||
सुगन्धिशीतहृद्यानां गन्धानामुपसेवनम्|
कण्ठेगुणानां हाराणां मणीनामुरसा धृतिः||५||
कर्पूरचन्दनोशीरैरनुलेपः क्षणे क्षणे|
प्रदोषश्चन्द्रमाः सौधं हारि गीतं हिमोऽनिलः||६||
अयन्त्रणसुखं मित्रं पुत्रः सन्दिग्धमुग्धवाक्|
छन्दानुवर्तिनो दाराः प्रियाः शीलविभूषिताः||७||
शीताम्बुधारागर्भाणि गृहाण्युद्यानदीर्घिकाः|
सुतीर्थविपुलस्वच्छसलिलाशयसैकते||८||
साम्भोजजलतीरान्ते कायमाने द्रुमाकुले|
सौम्या भावाः पयः सर्पिर्विरेकश्च विशेषतः||९||
Adhikarana shleShmaNa upakramaH (10-12) · Śloka 12
ādhunā ślēṣmaṇa upakramamāha - - - - ślēṣmaṇō vidhinā yuktaṁ tīkṣṇaṁ vamanarēcanam|
annaṁ rūkṣālpatīkṣṇōṣṇaṁ kaṭutiktakaṣāyakam||10||
dīrghakālasthitaṁ madyaṁ ratiprītiḥ prajāgaraḥ|
anēkarūpō vyāyāmaścintā rūkṣaṁ vimardanam||11||
viśēṣādvamanaṁ yūṣaḥ kṣaudraṁ mēdōghnamauṣadham|
dhūmōpavāsagaṇḍūṣā niḥsukhatvaṁ sukhāya ca||12||
View original
आधुना श्लेष्मण उपक्रममाह - - - - श्लेष्मणो विधिना युक्तं तीक्ष्णं वमनरेचनम्|
अन्नं रूक्षाल्पतीक्ष्णोष्णं कटुतिक्तकषायकम्||१०||
दीर्घकालस्थितं मद्यं रतिप्रीतिः प्रजागरः|
अनेकरूपो व्यायामश्चिन्ता रूक्षं विमर्दनम्||११||
विशेषाद्वमनं यूषः क्षौद्रं मेदोघ्नमौषधम्|
धूमोपवासगण्डूषा निःसुखत्वं सुखाय च||१२||
Adhikarana saMsargasannipAtabhedAnAmupakramaH (13) · Śloka 13
idānīṁ saṁsargōpakramaṁ vakti - - - upakramaḥ pr̥thagdōṣān yō'yamuddiśya kīrtitaḥ|
saṁsargasannipātēṣu taṁ yathāsvaṁ vikalpayēt||13||
View original
इदानीं संसर्गोपक्रमं वक्ति - - - उपक्रमः पृथग्दोषान् योऽयमुद्दिश्य कीर्तितः|
संसर्गसन्निपातेषु तं यथास्वं विकल्पयेत्||१३||
Adhikarana saMsargabhedAnAmupakramAntaram (14) · Śloka 14
saṁsargē bhūyō'pyupakramamāha - - - - graiṣmaḥ prāyō marutpittē vāsantaḥ kaphamārutē|
marutō yōgavāhitvāt, kaphapittē tu śāradaḥ||14||
View original
संसर्गे भूयोऽप्युपक्रममाह - - - - ग्रैष्मः प्रायो मरुत्पित्ते वासन्तः कफमारुते|
मरुतो योगवाहित्वात्, कफपित्ते तु शारदः||१४||
Adhikarana upakramasya kAlaH (15) · Śloka 15
sampratyupakramasya kālaṁ vakti - - - - caya ēva jayēddōṣaṁ kupitaṁ tvavirōdhayan|
sarvakōpē balīyāṁsaṁ śēṣadōṣāvirōdhataḥ||15||
View original
सम्प्रत्युपक्रमस्य कालं वक्ति - - - - चय एव जयेद्दोषं कुपितं त्वविरोधयन्|
सर्वकोपे बलीयांसं शेषदोषाविरोधतः||१५||
Adhikarana ashuddhashuddhaprayogayorlakShaNam (16) · Śloka 16
prayōgaḥ śamayēdvyādhimēkaṁ yō'nyamudīrayēt|
nā'sau viśuddhaḥ śuddhastu śamayēdyō na kōpayēt||16||
View original
प्रयोगः शमयेद्व्याधिमेकं योऽन्यमुदीरयेत्|
नाऽसौ विशुद्धः शुद्धस्तु शमयेद्यो न कोपयेत्||१६||
Adhikarana doShANAM sthAnAntaraprAptiprakAraH (17-19) · Śloka 19
ata kathaṁ dōṣāḥ kōṣṭhācchākhāsthimarmasu yānti ? ityāha - - - - vyāyāmādūṣmaṇastaikṣṇyādahitācaraṇādapi|
kōṣṭhācchākhāsthimarmāṇi drutatvānmārutasya ca||17||
śākhādibhyaḥ kathaṁ dōṣāḥ kōṣṭhaṁ yānti ? ityāha - - - - dōṣā yāntitathā tēbhyaḥ srōtōmukhaviśōdhanāt|
vr̥ddhyā'bhiṣyandanātpākātkōṣṭhaṁ vāyōśca nigrahāt||18||
kōṣṭhasthā dōṣāḥ kiṁ kuryaḥ ? ityāha - - - - tatrasthāśca vilambēran bhūyō hētupratīkṣiṇaḥ|
|19|
View original
अत कथं दोषाः कोष्ठाच्छाखास्थिमर्मसु यान्ति ? इत्याह - - - - व्यायामादूष्मणस्तैक्ष्ण्यादहिताचरणादपि|
कोष्ठाच्छाखास्थिमर्माणि द्रुतत्वान्मारुतस्य च||१७||
शाखादिभ्यः कथं दोषाः कोष्ठं यान्ति ? इत्याह - - - - दोषा यान्तितथा तेभ्यः स्रोतोमुखविशोधनात्|
वृद्ध्याऽभिष्यन्दनात्पाकात्कोष्ठं वायोश्च निग्रहात्||१८||
कोष्ठस्था दोषाः किं कुर्यः ? इत्याह - - - - तत्रस्थाश्च विलम्बेरन् भूयो हेतुप्रतीक्षिणः|
|१९|
Adhikarana doShAH kAlAdibalenAnyasthAne~api kupyanti (19) · Śloka 19
yadyēvaṁ kiṁ kadācidapyanyasthānagatā dōṣā hīnaśaktitvānna rōgān kuryuḥ ? ityāha - - - - |
tē kālādibalaṁ labdhvā kupayantyanyāśrayēṣvapi||19||
View original
यद्येवं किं कदाचिदप्यन्यस्थानगता दोषा हीनशक्तित्वान्न रोगान् कुर्युः ? इत्याह - - - - |
ते कालादिबलं लब्ध्वा कुपयन्त्यन्याश्रयेष्वपि||१९||
Adhikarana AgantudoShasyAlpabalasya sthAnicikitsA (20) · Śloka 20
idānīṁ parasthānagatānāṁ dōṣāṇāṁ vikalpēna cikitsāmupadiśannāha - - - - tatrānyasthānasaṁsthēṣu tadīyāmabalēṣu tu|
kuryāccikitsām|20|
View original
इदानीं परस्थानगतानां दोषाणां विकल्पेन चिकित्सामुपदिशन्नाह - - - - तत्रान्यस्थानसंस्थेषु तदीयामबलेषु तु|
कुर्याच्चिकित्साम्|२०|
Adhikarana prabalasyAgantoH svacikitsA (20) · Śloka 20
ata ēvāha - - - - |
svāmēva balēnānyābhibhāviṣu||20||
View original
अत एवाह - - - - |
स्वामेव बलेनान्याभिभाविषु||२०||
Adhikarana AgantusthAninostulyabalayoH krameNa cikitsA (21) · Śloka 21
kimēṣa ēva niyamaḥ ? yadanyasthānagatēṣvabalēṣvāgantuṣu sthānidōṣasambandhinīṁ cikitsāṁ kuryāt|
balavatsu punarāgantusambandhinīṁ cikitsāṁ kuryāt|
atha pakṣāntarō'pi kutracit kaścidasti ? ityāha - - - - āgantuṁ śamayēddōṣaṁ sthāninaṁ pratikr̥tya vā|
|21|
View original
किमेष एव नियमः ? यदन्यस्थानगतेष्वबलेष्वागन्तुषु स्थानिदोषसम्बन्धिनीं चिकित्सां कुर्यात्|
बलवत्सु पुनरागन्तुसम्बन्धिनीं चिकित्सां कुर्यात्|
अथ पक्षान्तरोऽपि कुत्रचित् कश्चिदस्ति ? इत्याह - - - - आगन्तुं शमयेद्दोषं स्थानिनं प्रतिकृत्य वा|
|२१|
Adhikarana tiryaggateShu doSheShu sAvadhAnena cikitsA (21-22) · Śloka 22
tiryaggatēṣu dōṣēṣu yatkāryaṁ tadāha - - - - |
prāyastiryaggatā dōṣāḥ klēśayantyāturāṁściram||21||
kuryānna tēṣu tvarayā dēhāgnibalavit kriyām|
|22|
View original
तिर्यग्गतेषु दोषेषु यत्कार्यं तदाह - - - - |
प्रायस्तिर्यग्गता दोषाः क्लेशयन्त्यातुरांश्चिरम्||२१||
कुर्यान्न तेषु त्वरया देहाग्निबलवित् क्रियाम्|
|२२|
Adhikarana taccikitsAprakAraH (22-23) · Śloka 23
kathaṁ tēṣāmupakramaḥ kāryaḥ ? ityāha - - - - |
śamayēttān prayōgēṇa sukhaṁ vā kōṣṭhamānayēt||22||
jñātvā kōṣṭhaprapannāṁśca yathāsannaṁ vinirharēt|
|23|
View original
कथं तेषामुपक्रमः कार्यः ? इत्याह - - - - |
शमयेत्तान् प्रयोगेण सुखं वा कोष्ठमानयेत्||२२||
ज्ञात्वा कोष्ठप्रपन्नांश्च यथासन्नं विनिर्हरेत्|
|२३|
Adhikarana sAmadoShalakShaNam, nirAmadoShalakShaNam (23-24) · Śloka 24
samprati sāmamalaliṅgamāha - - - - |
srōtōrōdhabalabhraṁśagauravānilamūḍhatāḥ||23||
ālasyāpaktiniṣṭhīvamalasaṅgāruciklamāḥ|
liṅgaṁ malānāṁ sāmānāṁ, nirāmāṇāṁ viparyayaḥ||24||
View original
सम्प्रति साममललिङ्गमाह - - - - |
स्रोतोरोधबलभ्रंशगौरवानिलमूढताः||२३||
आलस्यापक्तिनिष्ठीवमलसङ्गारुचिक्लमाः|
लिङ्गं मलानां सामानां, निरामाणां विपर्ययः||२४||
Adhikarana AmalakShaNam (25) · Śloka 25
sampratyāmaliṅgamāha - - - - ūṣmaṇō'lpabalatvēna dhātumādyamapācitam|
duṣṭamāmāśayagataṁ rasamāmaṁ pracakṣatē||25||
View original
सम्प्रत्यामलिङ्गमाह - - - - ऊष्मणोऽल्पबलत्वेन धातुमाद्यमपाचितम्|
दुष्टमामाशयगतं रसमामं प्रचक्षते||२५||
Adhikarana anyamatenAmalakShaNam (26) · Śloka 26
anyē dōṣēbhya ēvātiduṣṭēbhyō'nyōnyamūrcchanāt|
kōdravēbhyō viṣasyēva vadantyāmasya sambhavam||26||
View original
अन्ये दोषेभ्य एवातिदुष्टेभ्योऽन्योन्यमूर्च्छनात्|
कोद्रवेभ्यो विषस्येव वदन्त्यामस्य सम्भवम्||२६||
Adhikarana sAmA doShA rogAshca (27) · Śloka 27
āmēna tēna sampr̥ktā dōṣā dūṣyāśca dūṣitāḥ|
sāmā ityupadiśyantē yē ca rōgāstadudbhavāḥ||27||
View original
आमेन तेन सम्पृक्ता दोषा दूष्याश्च दूषिताः|
सामा इत्युपदिश्यन्ते ये च रोगास्तदुद्भवाः||२७||
Adhikarana sAmadoShANAM cikitsA, sarvadehapravisRutAdisAmadoSheShu shodhananiShedhaH (28-29) · Śloka 29
sāmā api dōṣā yādr̥śā na nirhāryāstādr̥śān darśayati - - - - sarvadēhapravisr̥tān sāmān dōṣān na nirharēt|
līnān dhātuṣvanutkliṣṭān phalādāmādrasāniva||28||
āśrayasya hi nāśāya tē syurdurnirharatvataḥ|
|29|
View original
सामा अपि दोषा यादृशा न निर्हार्यास्तादृशान् दर्शयति - - - - सर्वदेहप्रविसृतान् सामान् दोषान् न निर्हरेत्|
लीनान् धातुष्वनुत्क्लिष्टान् फलादामाद्रसानिव||२८||
आश्रयस्य हि नाशाय ते स्युर्दुर्निर्हरत्वतः|
|२९|
Adhikarana tAn shedhanayogyAn kRutva yathAsannaM shodhayet (29-30) · Śloka 30
tarhīdr̥śē dōṣē kiṁ kāryam ? ityāha - - - - |
pācanairdīpanaiḥ snēhaistān svēdaiśca pariṣkr̥tān||29||
śōdhayēcchōdhanaiḥ kālē yathāsannaṁ yathābalam|
|30|
View original
तर्हीदृशे दोषे किं कार्यम् ? इत्याह - - - - |
पाचनैर्दीपनैः स्नेहैस्तान् स्वेदैश्च परिष्कृतान्||२९||
शोधयेच्छोधनैः काले यथासन्नं यथाबलम्|
|३०|
Adhikarana yathAsannamArgaH (30-31) · Śloka 31
kasya kō mārga āsannaḥ ? ityāha - - - - |
hantyāśu yuktaṁ vakkrēṇa dravyamāmāśayānmalān||30||
ghrāṇēna cōrdhvajatrūtthān pakvādhānādgudēna ca|
|31|
View original
कस्य को मार्ग आसन्नः ? इत्याह - - - - |
हन्त्याशु युक्तं वक्क्रेण द्रव्यमामाशयान्मलान्||३०||
घ्राणेन चोर्ध्वजत्रूत्थान् पक्वाधानाद्गुदेन च|
|३१|
Adhikarana svayaMpravRuttAnsAmAnna stambhayet (31-32) · Śloka 32
idānīṁ yādr̥śā āmā na dhāryāstādr̥śān darśayati - - - - |
utkliṣṭānadha ūrdhvaṁ vā na cāmān vahataḥ svayam||31||
dhārayēdauṣadhairdōṣān vidhr̥tāstē hi rōgadāḥ|
|32|
View original
इदानीं यादृशा आमा न धार्यास्तादृशान् दर्शयति - - - - |
उत्क्लिष्टानध ऊर्ध्वं वा न चामान् वहतः स्वयम्||३१||
धारयेदौषधैर्दोषान् विधृतास्ते हि रोगदाः|
|३२|
Adhikarana teShUpekShaiva bheShajam, savibandheShu teShu pAcanA nirharaNaM vA (32-33) · Śloka 33
tēṣu tu yatkāryaṁ tadāha - - - - |
pravr̥ttān prāgatō dōṣānupēkṣēta hitāśinaḥ||32||
vibaddhān pācanaistaistaiḥ pācayannirharēta vā|
|33|
View original
तेषु तु यत्कार्यं तदाह - - - - |
प्रवृत्तान् प्रागतो दोषानुपेक्षेत हिताशिनः||३२||
विबद्धान् पाचनैस्तैस्तैः पाचयन्निर्हरेत वा|
|३३|
Adhikarana svasthasya shodhanakAlaH (33-34) · Śloka 34
atha kaḥ śōdhanakālaḥ ? ityāha - - - - |
śrāvaṇē kārtikē caitrē māsi sādhāraṇē kramāt||33||
grīṣmavarṣāhimacitān vāyvādīnāśu nirharēt|
|34|
View original
अथ कः शोधनकालः ? इत्याह - - - - |
श्रावणे कार्तिके चैत्रे मासि साधारणे क्रमात्||३३||
ग्रीष्मवर्षाहिमचितान् वाय्वादीनाशु निर्हरेत्|
|३४|
Adhikarana asandhau shodhananiShedhaH (34-35) · Śloka 35
nanu, grīṣmādiṣvēva kasmādvātādayō na śōdhyantē ? ityāha - - - - |
atyuṣṇavarṣaśītā hi grīṣmavarṣāhimāgamāḥ||34||
sandhau sādhāraṇē tēṣāṁ duṣṭān dōṣān viśōdhayēt|
saṁśōdhanasādhyasyāyamēva saṁśōdhanakālaḥ ? nētyāha - - - - svasthavr̥ttamabhiprētya, vyādhau vyādhivaśēna tu||35||
View original
ननु, ग्रीष्मादिष्वेव कस्माद्वातादयो न शोध्यन्ते ? इत्याह - - - - |
अत्युष्णवर्षशीता हि ग्रीष्मवर्षाहिमागमाः||३४||
सन्धौ साधारणे तेषां दुष्टान् दोषान् विशोधयेत्|
संशोधनसाध्यस्यायमेव संशोधनकालः ? नेत्याह - - - - स्वस्थवृत्तमभिप्रेत्य, व्याधौ व्याधिवशेन तु||३५||
Adhikarana vyAdhitasya shodhanakAlaH (36) · Śloka 36
yadi hēmantādāvatiśītōṣṇādau kālē vyādhiḥ saṁśōdhanasādhyaḥ sambhavēt, tadā kathaṁ saṁśōdhanaṁ kāryam ? ityāha - - - - kr̥tvā śītōṣṇavr̥ṣṭīnāṁ pratīkāraṁ yathāyatham|
prayōjayētkriyāṁ prāptāṁ kriyākālaṁ na hāpayēt||36||
View original
यदि हेमन्तादावतिशीतोष्णादौ काले व्याधिः संशोधनसाध्यः सम्भवेत्, तदा कथं संशोधनं कार्यम् ? इत्याह - - - - कृत्वा शीतोष्णवृष्टीनां प्रतीकारं यथायथम्|
प्रयोजयेत्क्रियां प्राप्तां क्रियाकालं न हापयेत्||३६||
Adhikarana shamanauShadhakAlAH dasha (37) · Śloka 37
sampratyauṣadhakālān darśayannāha - - - - yuñjyādanannamannādau madhyē'ntē kavalāntarē|
grāsē grāsē muhuḥ sānnaṁ sāmudgaṁ niśicauṣadham||37||
View original
सम्प्रत्यौषधकालान् दर्शयन्नाह - - - - युञ्ज्यादनन्नमन्नादौ मध्येऽन्ते कवलान्तरे|
ग्रासे ग्रासे मुहुः सान्नं सामुद्गं निशिचौषधम्||३७||
Adhikarana anannasya viShayaH, prAgbhaktasya viShayaH, madhyebhaktasya viShayaH, adhobhaktasya viShayaH, grAsagrAsAntayorviShayaH, muhurauShadhasya viShayaH, sAnnasya viShayaH, sAmudrasya viShayaH, naishauShadhasya viShayaH (13) · Śloka 13
adhunā viṣayavibhāgēna yasmin vyādhau yadupayujyatē taddarśayati - - - - kaphōdrēkē gadē'nannaṁ balinō rōgarōgiṇōḥ|
annādau viguṇē'pānē, samānē madhya iṣyatē||38||
vyānē'ntē prātarāśasya, sāyamāśasya tūttarē|
grāsagrāsāntayōḥ prāṇē praduṣṭē mātariśvani||39||
muhurmuhurviṣacchardihidhmātr̥ṭśvāsakāsiṣu|
yōjyaṁ sabhōjyaṁ bhaiṣajyaṁ bhōjyaiścitrairarōcakē||40||
kampākṣēpakahidhmāsu sāmudraṁ laghubhōjinām|
ūrdhvajatruvikārēṣu svapnakālē praśasyatē||41||
iti śrīvaidyapatisiṁhaguptasūnuśrīmadvāgbhaṭaviracitāyāmaṣṭāṅgahr̥dayasaṁhitāyāṁ sūtrasthānē dōṣōpakramaṇīyō nāma trayōdaśō'dhyāyaḥ||13||
View original
अधुना विषयविभागेन यस्मिन् व्याधौ यदुपयुज्यते तद्दर्शयति - - - - कफोद्रेके गदेऽनन्नं बलिनो रोगरोगिणोः|
अन्नादौ विगुणेऽपाने, समाने मध्य इष्यते||३८||
व्यानेऽन्ते प्रातराशस्य, सायमाशस्य तूत्तरे|
ग्रासग्रासान्तयोः प्राणे प्रदुष्टे मातरिश्वनि||३९||
मुहुर्मुहुर्विषच्छर्दिहिध्मातृट्श्वासकासिषु|
योज्यं सभोज्यं भैषज्यं भोज्यैश्चित्रैररोचके||४०||
कम्पाक्षेपकहिध्मासु सामुद्रं लघुभोजिनाम्|
ऊर्ध्वजत्रुविकारेषु स्वप्नकाले प्रशस्यते||४१||
इति श्रीवैद्यपतिसिंहगुप्तसूनुश्रीमद्वाग्भटविरचितायामष्टाङ्गहृदयसंहितायां सूत्रस्थाने दोषोपक्रमणीयो नाम त्रयोदशोऽध्यायः||१३||